Číslo účtu:

2769833457/0200
IBAN:
SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.

Za všetkých dobrodincov Majáku je slúžená  sv. omša každý prvy štvrtok v mesiaci.


„Pán zošle pomoc z neba a zachráni sa. Zahanbí tých, čo ma týrajú.“
Žalm 57,4


Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.


Žijem sama so synom v sociálnom byte. Môj druh je momentálne vo výkone trestu. Syn nepracuje, má psychické problémy, v minulosti bol liečený na psychiatrii. Je pre neho ťažko sa zamestnať, nakoľko ho zamestnávatelia ani nechcú zamestnať. Ja som doteraz pracovala na aktivačných prácach. Lenže ani to nám zďaleka nevystačilo na mesačné prežitie. To, čo dostávam od sociálky, niekedy nevystačí ani na lieky, ktoré potrebujem brať, keďže som prekonala infarkt pred 4 rokmi. Dúfam, že mi pomôžete v týchto ťažkostiach.


Som vdova a žijem v rodinnom dome s mojimi deťmi, syn má 17 rokov a dcéra 22 rokov. Syn navštevuje strednú školu a dcéra je momentálne nezamestnaná. Čiže celá domácnosť, mesačné výdavky sú na mne. Ja poberám vdovské a syn sirotské, dcéra nič, lebo je so mnou posudzovaná do 25 rokov.
Rada by som chodila do Majáku nádeje, potrebovala by som pomoc s nájdením práce a pre syna výlety.


Spolu s manželom máme troch synov. Najstarší syn študuje 4. ročník na Vysokej škole Technickej univerzite v Košiciach. Stredný syn skončil SOU Košice – Šaca a najmladší syn nastupuje na vysokú školu – Technickú univerzitu v Košiciach. Obaja s manželom poberáme hmotnú núdzu a rodinné prídavky. Sme dlhodobo nezamestnaní a dávky si odrábame na aktivačných prácach. Bývame v bytovej jednotke. Financie, ktoré dostávame nevystačujú na pokrytie nákladov spojených so štúdiom našich synov.  Touto cestou by som Vás chcela poprosiť o finančnú pomoc, aby synovia mohli doštudovať a nájsť si primerané zamestnanie.


Som matka 6 detí. Žijeme v krízovom centre druhý rok. S prvým mužom neudržiavam kontakt. S otcom dvoch najmladších detí sa stretávam zriedkavo a občas mi prispieva minimálnou sumou. Najstaršia dcéra chodí na konzervatórium, kde je to finančne náročné. Pri najmladšom synovi prebieha súdne konanie o zapretie otcovstva. Navyše je často chorý, má viacero diagnóz.



Bývam v podnájme sama s mojím synom a s mojou sestrou, ktorá je ZŤP s diagnózou DMO a o ktorú sa starám 24 hodín, musím ju prebaľovať , umývať aj kŕmiť. Je zbavená svojprávnosti a ja som jej opatrovník na právne úkony.

Môj syn je celoročný alergik, astmatik a má problémy aj so srdcom, chodí aj na ortopédiu a očné. Ja mám epilepsiu, na ktoré beriem lieky, za ktoré doplácam.

Podnájom platím aj s elektrinou a vodou 310 eur. No prišiel mi nedoplatok 61 eur, tak mi navýšilo na 370 eur, preto vás chcem požiadať o pomoc.


Môj príbeh bude písaný od momentu, keď som prestala chodiť do Majáku nádeje. V roku 2015 som sa spoznala s mojím bývalým priateľom. Po krátkom čase som s ním otehotnela. On sa tešil, chodil so mnou na poradne a pod. No keď sa narodil syn, okamžite sa zmenil. Pritom od pôrodu až doteraz mi prispieva na výživné, ale stalo sa, že aj pár mesiacov som nedostala výživné, alebo nie celú čiastku.

Ja a moje deti máme atopický ekzém, histaminovú intoleranciu, šelest. Starší syn chodí do škôlky, ale má naplánované operácie mandlí a krčnej chrbtice.

Deti majú naordinovaných veľa liekov, napr. Daosin 60 ks stojí 46 eur a na alergie. Za nájom platím 97,90 eur. A splácam aj svoje dlhy podľa rozpočtu. Výživné mám akurát na lieky, plienky a ošatenie.

Poberám rodičovský príspevok, rodinné prídavky a už skoro 2 mesiace robím cez internet ankety – cena podľa ankety.


Pochádzam z úplnej rodiny. Mám 5 bratov a 2 sestry, všetci už majú vlastné rodiny a žijú v spoločnej komunite. S rodičmi sa nekontaktujem, lebo neprijali môjho manžela. S manželom som sa spoznala ešte počas manželovho štúdia. Po ukončení sme sa rozhodli pre spoločné bývanie u jeho rodičov. Otec veľa pil a začal nás psychicky týrať, tak sme sa rozhodli pre iné bývanie. Narodili sa nám dve dcéry. Pre nedostatok pracovných príležitosti a finančných prostriedkov sme sa rozhodli aj so švagrinou odísť žiť a pracovať do Anglicka (2011). Švagriná nám vzala všetky finančné prostriedky, ktoré manžel zarobil a ušla aj s peniazmi. Po roku pobytu v zahraničí sme sa vrátili na Slovensko. Pre nedostatok pracovných príležitosti musel manžel vycestovať do Čiech, kde už aj pracoval jeho brat. Ja som ostala bývať u rodičov. Po mesiaci pobytu sa manžel vrátil, kvôli úrazu.

V roku 2014 sme sa zosobášili bez príbuzných, iba za prítomnosti svedkov. Nakoľko sme už boli bez finančných prostriedkov, museli sme požiadať o pomoc charitu, ktorá nám od novembra 2014 poskytla ubytovanie v krízovom centre, kde aj doteraz bývam s deťmi.

V januári tohto roku nás manžel opustil, nakoľko nezvládol našu životnú situáciu. Zo zamestnania ho prepustili a rodičovský príspevok nepostačoval ani na základne výdaje. Tvrdil, že na súd podal žiadosť o rozvod a býva v útulku v Košiciach. Deti pravidelne navštevuje, ale finančne mi neprispieva.



Spolu s priateľom máme 3 deti – 2 chlapcov a 1 dievča. Chlapci chodia na základnú školu. Učia sa na 1,2, sú veľmi šikovní. Bývali sme v 3-izbovom byte v podnájme. Majiteľ bytu sa rozhodol na rýchlo predať byt, a tak sme museli vysťahovať. Hľadali sme byt, ale skončili sme neúspešne. Dali sme zálohu a oklamali nás. V tej chvíli sme nemali iné východisko, len ísť do krízového centra.
Priateľova mamka predminulý rok zomrela na rakovinu a otca nemá. Moji rodičia mi pomôcť nechceli, lebo nemáme spolu dobré vzťahy. Takže sme inú možnosť nemali. Veľmi ťažko si tu zvykáme, nie sme naučení tak žiť. Chlapcov nosíme do školy, čiže potrebujeme viac aj na cestovné. Malú dcéru mám dosť často chorú. Nestíhame všetko platiť – obedy, lieky, cestovné, nájom a ešte vyžiť.

Priateľ je momentálne nezamestnaný, keďže sme riešili bývanie a nemali kde zložiť hlavu s deťmi. Prišlo to veľmi rýchlo. Ocitli sme sa vo veľmi zlej situácií. Niekedy je to tak, že nezostane ani deťom na desiatu do školy. Ale robíme všetko pre to, aby sme sa postavili na nohy a žili normálny život.



Som sama s dvoma maloletými deťmi a žijeme v sociálnom byte. Touto formou vás žiadam o pomoc, nakoľko som o vás počula, že ste veľmi dobrá organizácia. Ešte som nikdy neoslovila takéto organizácie, nakoľko som nepotrebovala pomoc.

Mám dosť ťažké hlavne finančne to zvládnuť, nakoľko mám nízky mesačný príjem, aj keď som zamestnaná ako upratovačka na 2 hodiny denne, kde zarobím 50 € a zo sociálky mám len 130 €, teda spolu mesačne 180 eur. Niekedy mi nevychádza ani na nájomné.



Sme 8-členná rodina. Ja a moja manželka žijeme spolu so 6 deťmi. Náš spoločný život s manželkou je z môjho pohľadu veľmi ťažký, plný prekážok. Viem, znie to pesimisticky, ale je to tak.

Do času, keď som nemal zdravotné problémy, som bol zamestnaný a robil som s manželkou všetko pre to, aby sme zabezpečili deti. Toho času sme mali doma dcérku, ktorá bola ťažko zdravotne postihnutá s diagnózou detská mozgová obrna ťažkého stupňa. Jej zdravotný stav bol natoľko vážny, že niekedy bolo ťažké zvládnuť to, ale aj napriek tomu sme to s Božou pomocou zvládli. Avšak prišli zdravotné problémy, s ktorými sme nepočítali a aj pre manželku bolo ťažké zvládnuť aj dcéru aj mňa. Mal som podľa neurológa náznak na Parkinsona. Absolvoval som vyšetrenia, ktoré nepotvrdili diagnózu, avšak poukázali na nejakú poruchu mozgu. Môj zdravotný stav sa zhoršoval. Nebol som schopný manželke pomáhať s dcérou. Záchranka k nám chodila ako na bežiacom páse, raz ku dcére, raz ku mne. Nemali sme iné východisko, ako umiestniť dcéru do domova sociálnych služieb, kde je doteraz.

Moje zdravotné problémy sa ešte viac zhoršili, a to už s poruchou chôdze so slabosťami oboch dolných končatín. Prišla hospitalizácia za hospitalizáciou. Prešiel som si množstvom vyšetrení, vrátane genetických testov. Napokon mi bola diagnostikovaná Skleroza multyplex. Nasadili mi liečbu, avšak mám progresívnejšiu formu, čo vedie k zhoršovaniu zdravotného stavu.

Tak, ako som v úvode spomenul, s manželkou máme spolu 6 detí vo veku 7, 8, 15, 17 rokov a ročné dvojičky dievčatká. Náš príjem je zaopatrovací príspevok, čo na mňa poberá manželka a rodičovský príspevok na dvojičky, spolu je to približne 620 eur. Tento príjem nestačí, ledva to vystačí na chod domácnosti a pre dvojičky. K tomu máme dve deti, ktoré chodia do školy do susednej dediny. No proste nám tento príjem nestačí.

V minulom roku som si podal žiadosť na invalidný dôchodok, no nepriznali mi ho kvôli chýbajúcim rokom k nároku na invalidný dôchodok, ale zároveň ma uznali za invalidného o viac ako 70%. Z toho príjmu sa snažíme zabezpečiť aspoň základné potreby, ktoré sú nevyhnutné, ale niekedy sa vyskytnú nečakané výdavky, keď sú deti choré, alebo iné veci, s ktorými sme nepočítali. Vtedy sme odkázaní na pomoc obecného úradu, alebo na pomoc celkom cudzích ľudí. Niekedy mám pocit, že tých dobrých ľudí, ktorí nám nezištne pomáhajú, či už materiálne alebo finančne, nám posiela sám náš Pán Boh.

Dúfam, že v budúcnosti sa naša situácia zlepší a nebudeme odkázaní na pomoc cudzích ľudí. Dúfam, že aj naša bytová situácia sa tiež zlepší, lebo teraz spolu s deťmi žijeme v jednej miestnosti. Chvíľu sme bývali v inej obci, lebo tu sme nemali elektrinu, ale s pomocou obecného úradu sa podarilo zaviesť elektrinu a to, že máme svoj vlastný elektrický rozdeľovač s elektrickou prípojkou.

Hľadaj