Máme svoje obľúbené „tímbildingové“ tradície, počas ktorých utužujeme kolektívneho ducha a upevňujeme spolupatričnosť, popritom sa zabávame a získavame nových priateľov a kolegov. Presne o tom bolo spoločné stretnutie zamestnancov a dobrovoľníkov Majáka nádeje na výbornom predstavení nášho kamaráta Milana Kolcuna. Nestretli sme sa síce v plnej zostave, ale i tak to stačí na to, aby sme sa prepojili inak ako len pracovne.Žijeme vo veľmi vypätej dobe, máme náročnú prácu, potom sa nám zažiada vypnúť a usmiať sa na svet a družne sa porozprávať. Malá scéna v Košiciach a Talk show Milana Kolcuna nás naladili na pozitívnu a veselú nôtu. Zhaslo svetlo, zaznel gong a sálou sa rozliehal hlas vyzývajúci nás k zaplateniu 70 eurovej smsky, akože daru pre organizátora podujatia pri príležitosti 70-teho vystupovania.Rozosmiati od ucha k uchu sme sledovali ako sa zo zákulisia vynoril Jaro Slávik a nie veľmi podarene sa blížil ku svojmu kreslu na Milanovom bicykli. Asi sa nevie bicyklovať ?.
Hostia sa striedali, bolo ich viac a odzneli veselé i smutné príbehy. Silné životné udalosti orosené úsmevom a nostalgickou spomienkou. Najvzácnejším hosťom večera bol Ján Štrasser, ktorého všetci dobre poznáme, aj keď o tom možno nevieme, pretože okrem iného napísal texty piesní k legendárnemu filmu Neberte nám princeznú. Po pár minútach rozhovoru sa podarilo presvedčiť jeho pani manželku, aby prišla na pódium a po krátkej chvíli sme sa dozvedeli, že celý život pracovala ako šepkárka v divadle ?. A tak sme nakoniec mali Bez šepkára so Šepkárkou. Urobili sme si veľa spoločných fotiek s Milanom Kolcunom, aj s Jarom Slávikom a unavení teplým večerom sme sa s úsmevom rozišli. Všetko pekné má svoj koniec, ale nie preto, aby sme boli smutní, ale aby sme sa mohli začať tešiť na nové veci.
Ďakujeme, že sa môžeme spolu tešiť zo života ?.
