Naše akcie

Náš Maják mal narodeniny, oslávil 12. výročie založenia a my sme si to poriadne užili. Objednali sme miestnosť, živú hudbu, mali sme plné stoly sladkostí a slaností, aj melón sa dokonca objavil... Keď bolo všetko a všetci na svojom mieste, mohli sme začať sláviť a tancovať.
Traja muzikanti si všetko pekne sami ozvučili, povynášali techniku na druhé poschodie a boli samí vtip a úsmev. Títo hudobníci sú ľudia z Oázy, ktorým sa podarilo prekročiť vlastný tieň a prekonať závislosti. Teraz vedú príkladný život a sú inšpiráciou nie len pre našich klientov. Nehrali iba svoje piesne, ale aj ľudovky a všeobecne veľmi známe skladby. Urobili dobrú náladu a my sme sa vykrúcali vo víre hudby. Neraz nás rozosmialo, keď ventilátor, ktorý v tom teple fičal na plné obrátky, nadvihoval dámam sukne ?.
Tieto posledné dni sú naozaj horúce a človeku sa veľmi nechce hýbať viac ako je nevyhnutné, napriek tomu sme sa stretli v hojnom počte. Prišli aj malé detičky, slečny, čo vyzerali ako princezné a chlapci ako zbojníci. Hľadali sme chladnejšie kúty a neraz spomínali na milú hlášku z rozprávky: „Ber si príklad od tuleňa, vie si vždy nájsť kúsok tieňa.“ ?

Kde bolo tam bolo...v krásnom kraji slnečnom, kde voda fajne osviežila a v noci diskotéka hrala, sa nachádza penzión Juliana, v srdci miesta vhodného na krásnu dovolenku, či užitočné školenie.
Ako každý rok, tak aj teraz, privítal nás vľúdny a priateľský personál, čisté izby a krásne okolie vhodné na prechádzky a osvieženie sa v miestnych bazénoch.
Tém na rozhovory bolo naozaj dosť, práca s ľuďmi nie je jednoduchá, ale keď je vykonávaná s láskou, tak prináša veľkú radosť a požehnanie. Popri pracovných rozhovoroch bolo aj dosť chvíľ na voľné debaty či zdieľanie bežného života. Tento čas si nesmierne vážime, zcelí našu skupinu, ochotnú pomáhať a vidieť v chudobnom svojho brata.
Školenie sa mohlo uskutočniť vďaka podpore Sídliska MČ Ťahanovce.

Niekto rád číta a niekto rád píše a sú aj takí čo radi robia oboje ?. V knihe vo všeobecnosti hľadáme útechu, radu, utekáme od reality alebo naopak sa ku nej vraciame, aby sme v sprostredkovanom poznaní rozšírili svoje vedomosti alebo skúsenosti. „Uvedenie knihy do života" od autorky Soni Vancákovej bolo krásnou udalosťou a príjemným spojením práce, priateľstva a hlbokých odkazov od hlavnej hrdinky z príbehu ODVÁŽNE ROZHODNUTIA.
Prišli prví hostia, ktorých čakali stoly s občerstvením a pohár s prossecom. Átrium Teologickej fakulty v Košiciach sa naplnilo šumom rozhovorov, priateľských objatí a vôňou kvetov z kytíc. A keď už boli všetky stoličky obsadené a čaše prázdne, štebot rozhovorov prerušil sympatický moderátor. A potom to už išlo... dozvedeli sme sa, že Soňa Vancáková napísala 52 kníh, že písanie je pre ňu radosťou a terapiou, a že postava z knihy opisuje jej vlastné skúsenosti. Rovnako ako ona musela čeliť autoritám, ktoré zneužívali svoju moc a vynucovali si poslušnosť aj na základe spoločenského postavenia. Počuli sme úryvok z knihy a mohli sme si uvedomiť, že „uplatňovanie moci" zo strany nadriadených, či spoločensky vyššie postavených, je súčasťou života mnohých z nás. Výchova nás často viedla k neprimeranej poslušnosti, následne sme si neboli schopní určiť hranice a zastať sa samých seba. Stalo sa to asi každému z nás a možno nie raz. Aj vďaka takýmto knihám sme schopní si uvedomiť, že to, čo sa deje bežne, nie je normou a nabáda nás k zmene v postojoch a reakciách.

Máme svoje obľúbené „tímbildingové“ tradície, počas ktorých utužujeme kolektívneho ducha a upevňujeme spolupatričnosť, popritom sa zabávame a získavame nových priateľov a kolegov. Presne o tom bolo spoločné stretnutie zamestnancov a dobrovoľníkov Majáka nádeje na výbornom predstavení nášho kamaráta Milana Kolcuna. Nestretli sme sa síce v plnej zostave, ale i tak to stačí na to, aby sme sa prepojili inak ako len pracovne.
Žijeme vo veľmi vypätej dobe, máme náročnú prácu, potom sa nám zažiada vypnúť a usmiať sa na svet a družne sa porozprávať. Malá scéna v Košiciach a Talk show Milana Kolcuna nás naladili na pozitívnu a veselú nôtu. Zhaslo svetlo, zaznel gong a sálou sa rozliehal hlas vyzývajúci nás k zaplateniu 70 eurovej smsky, akože daru pre organizátora podujatia pri príležitosti 70-teho vystupovania.Rozosmiati od ucha k uchu sme sledovali ako sa zo zákulisia vynoril Jaro Slávik a nie veľmi podarene sa blížil ku svojmu kreslu na Milanovom bicykli. Asi sa nevie bicyklovať ?.