Soňa Vancáková
Poslednú septembrovú sobotu sme mali naše pravidelné stretnutie rodín. Tento školský rok to bolo prvé, takže sme pre rodinky mali pripravenú hŕbu informácii a pozvánok na nové aktivity, ktoré pre nich plánujeme. Po stretnutí si rodinky mohli rozobrať množstvo oblečenia a hračiek, ktoré pre nich doniesli darcovia. Pre deti bol pripravený samostatný program v našom Centre pre rodiny. Čakala ich praktická prednáška o bezpečnosti. Dobrovoľníčky im porozprávali o tom, ako si dávať pozor na cudzích ľudí a na krádeže, ako sa správať na ceste, a aj o tom, ako si chrániť veci pred poškodením a prebrali množstvo ďalších situácií. Deti si zahrali aj pantomímu o bezpečnosti a potom si kreslili na danú tému. Prednáška bola realizovaná v rámci projektu Bezpečne a zdravo – podporeného Karpatskou nadáciou a Magnou.
Maják nádeje sa rozrástol o nové priestory, ktoré sme v utorok 24.9. dali posvätiť a tým oficiálne spustili činnosť v nich. Náš nový prírastok sa nachádza na Hlavnej 68 a budeme tam mať kaviarničku pre rodinky s detským kútikom, knihami a miestnosť na stretnutia s rodinami. Priestory nám posvätil vzácny hosť – o. Gombita, ktorý najlepšie pozná službu chudobným a teší sa z našej činnosti. Po tomto slávnostnom akte nasledovalo občerstvenie v novovysvätených priestoroch. Pri chutných chlebíčkoch a zákuskoch sme sa vzájomne tešili z tohto veľkého kroku pre službu chudobným. 
Utorok podvečer 24.9. na naše rodinky čakal ďalší filmový večer. Tentokrát sme si pozreli krásny film Pollyana. V príjemnej rodinnej atmosfére sme sledovali príbeh malého dievčatka Pollyana, ktoré hralo hru na radosť a svojimi postojmi dokázalo obrátiť srdcia viacerých mrzutých a smutných ľudí, ktorí však jej lásku opätovali neskôr, keď to malá Pollyana najviac potrebovala. Rodinky mali z filmu silný zážitok a domov si odnášali nový pohľad na veci – vo všetkom hľadať niečo pozitívne.
Spoločnosť T-Systems Slovakia darovala pre naše občianske združenie IT vybavenie. Vo štvrtok 19. septembra 2019 sme si daný dar prevzali a mohli sme tak urobiť radosť rodinám v núdzi. 
Vo štvrtok 19. septembra 2019 sme po letnej prestávke opäť rozbehli sériu psychologických workshopov pre mamičky z Majáku nádeje. Stretli sme sa v Centre pre rodiny na Letnej ulici a pod vedením pani psychologičky Jaroslavy Babjákovej sme sa venovali téme Empatia a dôvera v skupine. Prvotne sme si vysvetlili čo samotná empatia znamená a ako môžeme aplikovať empatiu do svojich každodenných vzťahoch. Rozprávanie pani psychologičky bolo obohatené o množstvo praktických cvičení na základe ktorých sme si mohli vyskúšať požadované empatické správania v rôznych životných situáciách.
11.09.2019 sme urobili prvú kávičku. 
Deti zo sociálne slabých rodín nemajú možnosti ako ich rovesníci. O letných táboroch môžu len tajne snívať... No tento sen sa im v lete stal skutočnosťou... Vďaka darcom, ktorým záleží na dobre detí a reagovali na našu výzvu zaslaním finančného príspevku na letné tábory sa mohli viaceré deti zo sociálne slabých rodín v lete zúčastniť rôznych táborov. Deťom sme našli tábory podľa veku a ich záujmu....či už to bol tábor Nové dobrodružstvo, alebo Tábor Farnosti Svätej rodiny,.. 
V Majáku nádeje nám záleží, aby deti zo sociálne slabých rodín mali možnosť zažiť chvíle, ako ich rovesníci. Preto deťom počas leta zabezpečujeme a finančne hradíme detské letné tábory. A jedným z táborov, na ktorom boli naše deti je tábor Tymian. 
3.8.2019 sme sa 30ti statoční turisti vybrali na horskú turistiku do Tatier. Po ceste tam svietilo krásne slniečko, čo sľubovalo krásny výlet. Menilo sa občas na oblačno až dážď. Keď sme vystúpili v Štrbe, lialo...takže už štart bol športový – utekali sme do vstupnej haly. Tam sme sa rozhodovali, kam vlastne pôjdeme. Tretina ľudí sa vybrali na vodopád skok...Zvyšní najprv na Popradské pleso. Po ďalšom mohutnom daždi sa ale časť odpojila a šla na Štrbské pleso. Tak si každý vybral podľa svojho gusta…Cesta na Popradské pleso bola krásna, medzizastávky tvoril čas zberu čučoriedok, malín a jahôd. Mňam. Náš cieľ neodradila ani ďalšia spŕška dažďa. Výhľad na Popradskom plese stál aj za mokré vlasy a oblečenie a roztrasené lýtka. Tu sme sa ohriali kapustnicou, či cesnačkou. Pred odchodom z plesa prišla okrem dažďa aj búrka, čo bolo na dlhšie...tu sme aspoň boli dnu v chate...a mohli sa zohriať. Naspäť sme už mali časové opozdenie, a tak sme šli naozaj svižne...nohy aj oči sa nám ku koncu krížili od únavy...ale stálo to za to...vo vlaku sme si všetci navzájom povedali svoje zážitky...a boli šťastní jak blchy v kožuchu.